Parvoviróza

Je jednou z najznámejších chorôb psa. Je to rýchle, až veľmi rýchle prebiehajúce vírusové ochorenie psov. Choroba sa prejavuje zápalom čriev a hnačkami (enteritídou) alebo myokarditídou ( zápalom srdcového svalu). Pôvodcom je DNK virus z čeľade Parvoviridae. Je to pomerne nové o infekčné ochorenie psov, známe od roku 1977. Vírus je vo vonkajšom prostredí pomerne odolný, dokáže prežiť mesiace, dokonca aj roky. Vírus obsahuje jednovlákninovú DNK, ktorá je pri svojom rozmnožovaní závislá na mitotickej fáze delenia hostiteľských buniek, má preto príťažlivosť k rýchle sa deliacim bunkám srdcovej svaloviny a čriev. Vírus sa rozmnožuje v jadre bunky. U ľudí môže parvovírus spolu s adenovírusmi spôsobiť ochorenie horných dýchacích ciest a zápal spojivky oka. Nákaza sa objavila v roku 1979 a vyznačovala sa vysokým stupňom uhynutých šteniat a starších jedincov, ktoré ochoreli na parvovirózu.
Dospelí psi získali postupne protilátky a ich ochorenie v súčasnosti je spozorované v ordináciách veterinárnych lekárov len výnimočne. Počet chorých a uhynutých zvierat je vyšší predovšetkým pri mladších psoch vo veku od 6-12 týždňov, najviac u prešľachtených plemien, u oslabených psov začervením, alebo nesprávnou výživou. To že má vírus náchylnosť dostať sa do rýchlo sa deliacich buniek je príčinou, prečo sú napádané hlavne mladé jedince (v ich organizme je najviac deliacich sa buniek, nakoľko rastú). Pri šteniatkach mladších ako 3 - 4 týždne sa najrýchlejšie delia bunky srdca a práve u nich prevláda akútna myokarditída (zápal srdcového svalu). Pri starších šteňatách prichádza k rýchlemu delenia buniek v črevách a tak dochádza najčastejšie ku vzniku enteritidy (zápal čriev). Vírus je z organizmu vylučovaný trusom, močom a zvratkami. Ochorenie má dve formy:

Prvou z nich je parvovirózna entertida. Po vniknutí do organizmu sa vírus dostáva do nosohltanu, potom sa rozmnoží, napáda tráviaci trakt a vzniká viróza. Najmä u mladých zvierat sa objaví vysoká horúčka (40°C). V tejto fáze ochorenia sú zvieratá apatické a strácajú chuť do jedla. Niektoré zvieratá môžu kašlať alebo sa u nich objaví opuch viečok a zápal spojiviek. Zviera vracia a má silnú hnačku. Zvratky sú penovité, žltobielej farby. Výkaly z počiatku kašovité a svetlejšie, neskôr vodnaté s prímesou natrávenej krvi. Výkaly úporne a dosť typicky zapáchajú. Nasleduje výrazná skleslosť a dehydratácia. Priebeh môže byť veľmi rýchly, niekedy len niekoľko hodín, častejšie býva akútny a trvá 2 - 5 dní. Choroba prepuká veľmi rýchlo a neliečené zvieratá za niekoľko dní hynú. Okrem žalúdka sú zapálené aj iné orgány najmä tenké črevo a pečeň. Vírus sa množí v tenkom čreve, bunky napadnuté vírusom sú rýchlo zničené. To dáva príležitosť na množenie iných choroboplodných zárodkov. Vírus napáda a ničí bunky, v ktorých sa tvoria niektoré biele krvinky. Tým znižuje schopnosť imunity zvieraťa. Dôležitú úlohu majú oslabujúce činitele, ako črevné parazity, bakteriálne nákazy, zmeny v kŕmení či zmeny majiteľa.

Druhou formou je parvovirózna myokarditída. Pri nej prichádza k napadnutiu deliacej sa svaloviny srdca a k náhlym úhynom šteniat. Smrť nastane často pri nervovom podráždení. Liečba spočíva vo vnútrožilovom podávaní izotonických roztokov minerálnych látok, glukózy a vitamínov (najmä C a B6 pre jeho účinky obmedzujúce zvracanie). Používajú sa hyperimúnne globuliny, najmä v počiatkoch ochorenia. Pre obmedzenie druhotnej infekcie je dôležité podávanie antibiotík, ale tieto antibiotiká sú úplne neúčinné proti pôvodnému pôvodcovi (parvovírusu). Prognóza je závislá na včasnej liečbe. U myokrditídy je prognóza nepriaznivá. Choré zvieratá musia byť oddelené od ostatných zvierat, ľudí, aby sa zabránilo rozširovaniu choroby.


Jediný spôsob prevencie je vakcinácia. Vakcinuje sa podľa nákazovej situácie od 6 týždňov veku s každoročným preočkovaním. Môžu byť vakcinované aj suky, novonarodené šteniatka od očkovaných súk získali materské protilátky, ktoré môžu pretrvávať ďalej účinné, po dobu šesť a viac týždňov. Prvé očkovanie sa doporučuje uskutočniť za 15 dní po úplnom odstavení šteňaťa, alebo v 6-8 týždňoch vakcínou, určenou pre prvé očkovanie šteňaťa. Ďalšie očkovanie môže byť urobené združenou vakcínou.